By Fr. Nevel Gracias
Japanachem
missanv Fransiskak mhov mhotvachem zalem. Taka ek okondd zomo diun Japanant
bhavart mozbut korunk pattoilo. Hea zomeant Spainachi Pri. Cosmas de Torres ani
Bro. Juan Fernandez asle, eklo Chinacho Manuel ani ek Malabarcho Kristanv
Amados. Anjiro hache don chakor Juanv ani Anton Fransiska borobor Japanant
vochunk
bhair sorle.
Goy
sakun eka Chinache bottin 24ver Junache 1549 vorsak te Japanant vochunk bhair
sorle. Kagoshima pavunk tankam sat sumanam laglim. Anjiro ani tache sangati
Japanache asle tankam tanchea ghara hun-hunit yevkar mell’llo. Fransis ani
tache bhageli tea lokacho mog polleun khup khuxal zale. Ani te thoim ek voros
ravle. Fransis sadea utrannim tankam sorgimche vostumchi khobor sangtalo ani
Paul (Anjiro) him bhavartachi sotam Japanese bhaxen tea lokak bhaxantor
kortalo. Oxem korun toddea Japanese lokank tannim Kristi dhormant bhitor
kaddle. Fransis Japanachea Rajkarbareaxim vochun Devachem Utor porgottunk
manyatay gheunk sodtalo. Punn to oxem korcho adim don pautti chint’ta.
Thoim
Japanant zhuzam choltalim ani thoim khup choryo zataleo. Fransis hea soglleak
fuddo korun, bhov toddem jevonn ani nhesop gheun to thoinsorlea Rajkarbhareak
mellonk sodta. Ikra dis pasun te polasichea bhair urtat. Konnuch tanchi vollokh
korun diunk sodina. Fransis aplea sangateank gheun porot yeunk sodta pun
yenvcho adim yamaguchi hangasorlea ‘Duke’
haka apunn Bhagevont Bapacho ani purtugalachea razacho ‘Ambassador’ mhonn kolloita. Taka polleun to ‘Duke’ khuxal zata ani Fransiskak thoim ravunk asro dita. Thoim
tache sermanv aikunk zaito lok ekttaim zatalo. Te taka proxnn vichartale ani
Kristi bhavarta vixim to khuxarkayen tankam zobab ditalo. Ani to thoim astana
sumar panch’xem Japanese convertir zale.
Fransiskan
Japan lokam vorvim Chinache zannvayechi khobor aikololi. Hi Chinachi zannvay
japanachi otmik mogacher attaploli asli. Taka China desant vochunk to apli
toyari korta tedna taka Romant sakun ek chitty eta. ‘Cape of Good Hope’ hachea sorvbhonvtim taka Jesuitancho ‘provincial’ nemtat.